Dnes som si asi prvý krát, odkedy bicyklujem povedal, že to vzdám. Po tom ako som sa včera po tréningu tešil na ďalší, dnes poobede ma prepadol presne opačný pocit. Je to divné, ale ten kto by ma mal najviac podporiť v tom čo ma baví, ma najviac odrádza.
Okrem toho sa tu ukazuje aj spôsob ignorácie aj z iných okolitých zdrojov. Prečo je to tak? V dnešnej dobe si mnoho ľudí myslí, že škola je všetko. Hovoria to však stále len tí, ktorí práve tie školy nemajú. Alebo ich aj majú, no v živote neskúsili nič iné, nevedia teda aké to je, ak niekoho baví niečo iné ako riadiť sa osnovami a "pchať sa do riti" školskému systému. Kto ma pozná zo školy možno sa nad tým zasmeje a povie si, že mám čisté jednotky, že som bifľoš a podobne. Opak je pravdou, nikdy som školu nedával na prvé miesto, len som sa v nej snažil pochytiť čo najviac, pri dnešnej kvalite školstva mi to zatiaľ bohate stačí.
Podnet tohoto môjho príspevku je však skrytý inde. Každým dňom sa stále viac snažím dokázať ľuďom okolo mňa, že sa chcem v živote zlepšiť, hlavne individuálne. Čim ďalej tým viac sa mi však zdá, že presviedčam len sám seba, dnes sa mi však prvý krát stalo, že som nedokázal ani to. Svoj tréning som však splnil. Zajtrajší deň voľna mi padne vhod.
Reč je o mojich rodičoch, ktorý si myslia, že ak sa nebudem učiť viac ako je treba, nebudem si plniť všetky úlohy a podobne, nikdy nebudem úspešný. Preto sa pýtam, prečo oni niesú takí úspešní, ako čakajú odomňa? Žeby sa neskoro poučili na svojej chybe? Nie, to si nemyslím. Len si proste neuvedomujú, že v živote je dôležitejšie robiť to čo ťa skutočne baví, a nie len chodiť znudený z práce, navariť niečo na jedenie a pozrieť si telku. To ja v živote robiť nechcem. Hlavne v budúcnosti nechcem robiť na niekoho dovolenku a auto.
Minulý rok som trénoval dosť zle, nepravidelne, no bicykel ma bavil. Otec však hovoril "Tomu hovoríš tréning, že vyjdeš von na 4 hodiny a koniec? Máš tu aj dalšie veci ktoré by si mohol použiť na tréning."
Tento rok som to všetko zmenil, všetko som podriadil poriadnemu tréningu, dokonca som sa bál či to dokážem zvládnuť. Zmenil som aj stravu, voľný čas a dokonca aj cez víkend chodím spať o 22:00 aby som nebol unavený. Opäť to je však podľa neho zlé.
Bolo by pre neho lepšie prísť zo školy, 3 hodiny sa vzdelávať nad školskou literatúrou, nasledne 2 hodiny presedieť nad knihou, medzitým poumývať riady a večer si sním ešte pozrieť film? To by sa mu určite páčilo.
Síce som si dnes chvíľu myslel, že to zabalím, no o chvíľu som si uvedomil, že práve toto je ten moment, ktorý ma ešte viac nakopne a zatiahne do tréningového procesu. Budem sa ešte viac snažiť, a všetkým, čo si myslia, že robiť vo fabrike je super dokážem opak, a potom sa ich spýtam, ako sa cítia [/content>
26. feb 2014 o 17:04
(upravené 26. feb 2014 o 17:20)
Páči sa: 0x
Prečítané: 72x
Moje odhodlanie
Dnes som si asi prvý krát, odkedy bicyklujem povedal, že to vzdám. Po tom ako som sa včera po tréningu tešil na ďalší, dnes poobede ma prepadol presne opačný pocit. Je to divné, ale ten kto by ma mal najviac podporiť v tom čo ma baví, ma najviac odrádza.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)